Prečo má zmysel rozprávať sa o divadle
Divadlo nekončí poslednou replikou ani potleskom. Skutočne začne pôsobiť až vtedy, keď o ňom začneme premýšľať, rozprávať sa, pýtať sa a hľadať vlastné odpovede. Práve preto má zmysel vracať sa k videnej inscenácii – nielen ako divák, ale ako človek, ktorého sa príbeh nejako dotkol.
Pracovný list, ktorý pripravilo SD Plusko k inscenácii Odpal, Kačo! v Slováckom divadle v Uherském Hradišti, je pozvánkou na takéto pokračovanie zážitku. Pomáha študentom premýšľať o témach, postavách a pocitoch, ktoré sa počas predstavenia objavili, a dáva im priestor formulovať vlastné myšlienky.
Takéto materiály majú zmysel aj pri iných predstaveniach – podporujú diskusiu, rozvíjajú kritické myslenie a učia mladých ľudí vnímať divadlo ako živé umenie, ktoré sa ich osobne týka. Pretože divadlo žije najviac vtedy, keď o ňom hovoríme.
Divadelný lektor nie je len ten, kto vysvetľuje inscenáciu, ale ten, kto otvára priestor pre dialóg o nej. Divadlo samo o sebe je živé umenie – vzniká v okamihu, keď sa stretne javisko a hľadisko. Po skončení predstavenia však často zostane množstvo dojmov, otázok či nepochopení, ktoré sa v tichu rozplynú. Práve rozhovor po predstavení, vedený s citom a otvorenosťou, umožňuje divákom pomenovať svoje myšlienky, spýtať sa, zdieľať pohľad a lepšie porozumieť tomu, čo sa odohralo.
Divadelný lektor pomáha prekladať umelecký jazyk do slov, ktoré si divák môže prisvojiť. Namiesto hodnotenia ponúka rámec: aké témy inscenácia otvára, aké výrazové prostriedky využíva, ako súvisí s dneškom. Vďaka tomu sa z divadla nestáva len jednorazový zážitok, ale priestor pre reflexiu, osobný rast a spoločenský dialóg.
Rozprávať sa o videnej inscenácii znamená spomaľovať – učiť sa vnímať, klásť otázky a počúvať iných. V čase, keď sa veľa kultúrnych zážitkov míňa bez hlbšieho zastavenia, je divadelný lektor akýmsi sprievodcom, ktorý pripomína, že umenie má zmysel vtedy, keď o ňom hovoríme.
Inšpiráciou môžu byť aj materiály, ktoré vznikli práve k inscenácii Odpal, Kačo!, ktorú pripravil kolektív Ateliéru Skrz pod režijným vedením Daniely Evjákovej v Slováckom divadle v Uherskom Hradišti.
“Příprava na Kateřinskou zábavu, drama mezi kámošema, něhy a touhy, sucholožské vdolečky od tety Hanky a někdy prostě jen chaos a zmatek. Parta mladých z Ateliéru Skrz tě vezme do zákulisí organizování tradice, kde je víc názorů než tanečníků na volence.”
/Premiéra 3. května 2025/
Pohľad na inscenáciu Odpal Kačo! z pedagogického hľadiska očami Veroniky Kořínkovej Willems
Po zhliadnutí inscenácie Odpal, Kačo!, by som rada vyjadrila presvedčenie, že má mimoriadny potenciál osloviť študentov stredných škôl. Ide o výnimočný príklad súčasného autorského divadla, ktoré pracuje s autentickými príbehmi mladých ľudí – a práve preto dokáže účinne komunikovať s rovesníckym publikom.
Témy, ktoré Odpal Kačo! otvára – identita, sebaobraz, potreba prijatia, telesné ideály, LGBT otázky, vplyv tradícií a generačné napätia – sú presne tie, s ktorými dnes mladí ľudia žijú. Predstavenie má schopnosť ich osloviť emocionálne aj intelektuálne. Postavy sa k divákom prihovárajú priamo, otvárajú možnosť identifikácie a vytvárajú bezpečný priestor pre premýšľanie aj dialóg.
Považujem za dôležité upozorniť aj na to, že predstavenie môže u niektorých divákov vyvolať silné emócie. No práve preto je vhodné ho zaradiť do výchovno-vzdelávacieho rámca – s moderovanou diskusiou po predstavení, kde budú prítomní odborníci alebo pedagógovia pripravení tieto reakcie spracovať. Skúsenosť ukazuje, že mladí vo veku 15–19 rokov najviac profitujú zo stretu s témami, ktoré pomáhajú identifikovať a meniť negatívne presvedčenia o sebe, pracovať s kognitívnymi chybami, a posilňovať pocit seba-prijatia i prijatia zo strany okolia.
Veľkým prínosom inscenácie je jej lokálne ukotvenie – hovorí o tom, čo sa teraz a tu deje mladým v Uherskom Hradišti a jeho okolí. V tom je jej generačná výpoveď jedinečná. Zároveň však obsahuje univerzálne dilemy, ktoré sú zrozumiteľné aj iným vekovým skupinám – predstavenie tak môže pôsobiť aj medzigeneračne.
Dôležitým aspektom je aj samotná forma: mladí herci hrajú pre mladých divákov. Funguje tu model „peer-to-peer“, v ktorom sa odohráva veľmi silná identifikácia – a niekedy aj prvotné nadchnutie pre divadlo ako médium výpovede a porozumenia.
Odpal Kačo! je inscenácia, ktorá má liečivý aj vzdelávací potenciál. Je potrebné vytvárať príležitosti na to, aby mladí mohli počuť a cítiť, že v ich témach nie sú sami. Možné hodnotové napätia či nepochopenia nie sú dôvodom na obavy, ale na konštruktívny dialóg – v sprievode dospelých, ktorí sú pripravení vypočuť a sprevádzať.
Vrelo odporúčam zaradiť túto inscenáciu do repertoáru pre stredoškolské publikum. Verím, že môže byť pre mnohých študentov zásadným zážitkom – umeleckým aj osobnostným.
Program a metodické materiály vznikli v spolupráci so Slováckym divadlom v Uherskom Hradišti v rámci projektu Erasmus+.