Základom dramatickej výchovy je divadlo a dramatické umenie. Divadlo je, ako jasne formuluje Hořínek (1970, s. 10), „činnosť, pri ktorej herci predvádzajú na javisku fiktívne ľudské osody alebo deje pre divákov v hľadisku“. Richter dodáva, že ide o napodobivé väčšinou kolektívne umenie, ktoré v priamej komunikáciis divákom predvádza na vzťahoch založené situácie“ (2008, s. 29) obvykle vytvárajúce dej. K tomu je potrebná tzv. dramatická situácia obsahujúca nejaký konflikt, prekážku, ktorú musípostava alebo postavy prekonať.  Tak ako divadlo, aj dramatická výchova využíva dej, príbeh a dramatickú situáciu.  Tak pôsobí ako na rozum, tak na emócie, účastník situácie premýšľa nad konaním postáv, prežíva s nimi, súcití.